Generálna oprava

29. septembra 1997 sa po niekoľkomesačných prípravách a rozhovoroch na Obvodnom úrade v Prievidzi, na odbore kultúry, podpísala zmluva medzi skupinou reštaurátorov, ktorí vyhrali konkurzné konanie o vykonaní prác celkovej obnovy kostola svätého Mikuláša v Porube. Krátko na to sa začali aj prvé práce. V tom čase bol kňazom v lazianskej farnosti Viktor Kraus. Podpisu zmluvy a začatiu prác predchádzalo nespočetné množstvo žiadostí o finančnú pomoc, ktorá však bola kompetentnými úradmi niekoľko rokov zamietaná. Sväté omše sa začali slúžiť v kultúrnom dome. Projektu celkovej obnovy kostola predchádzal rozsiahly archeologický aj reštaurátorský výskum. K dispozícii boli dva milióny korún.

Už v roku 1998 sa však práce spomalili nielen kvôli nejednoznačným stanoviskám pracovníkov pamiatkového ústavu a reštaurátorov, ale najmä kvôli nedostatku peňazí. Štátny fond kultúry Pro Slovakia zamietol žiadosť o finančný príspevok a namiesto požadovaných a avizovaných troch miliónov poskytol len stotisíc korún.

V tomto roku práce príliš nepokročili, dôvodov bolo viac. Či už kvôli financiám, ktoré stále chýbali, kvôli nepružnosti pracovníkov pamiatkového ústavu a pre ďalšie skutočnosti, ktoré neustále menili situáciu. Vybudoval sa vzduchový kanál na odvetrávanie podlahy a začali sa prípravy na betónovanie časti podlahy. V roku 1999 sa dokončila betonácia  a chystalo sa vloženie elektrickej inštalácie. Financie neboli žiadne.

Od septembra roku 2001 sa začali reštauračné práce na drevenom renesančnom strope. Už v jarných mesiacoch roku 1998 sa v rámci výskumu zisťoval stav drevnej hmoty, konštrukcie či stav renesančnej maľby. Zistila sa aj zaujímavá skutočnosť, že strop bol uložený asi o 40 centimetrov nižšie ako bol situovaný starší neskorogotický trámový strop. Dôkazom boli nástenné maľby objavené po demontáži,  ktoré boli nad úrovňou renesančného stropu a skutočnosť, že strop o niekoľko centimetrov prekrýval vrchol triumfálneho oblúka. Na základe výskumu sa určila jediná metóda, ktorou sa môže strop reštaurovať, a to konsolidovanie a sanovanie hmotnej podstaty stropu, jeho nosného systému a maľovanej plochy. Originálna polychrómia a drevná hmota sa zachovali v dostatočnej miere, a teda bolo možné strop kompletne zreštaurovať a chýbajúce partie doplniť. Aby sa mohli reštauračné práce začať, strop musel byť kompletne demontovaný. Časti stropu poškodené červotočom boli zakonzervované a zabezpečené proti ďalšiemu napadnutiu. Zistilo sa, že drevo tenkých líšt je natoľko poškodené, že ho bude treba nahradiť novými lištami, pretože sa už chemicky nedá spevniť. Maľované záklopové dosky bolo možné ponechať v pôvodnom stave,  boli zakonzervované a stabilizované. Po týchto opatreniach sa mohlo pristúpiť k estetickej a vzhľadovej obnove stropu. Zachované časti renesančnej maľby boli zreštaurované, zvyšok sa doplnil retušou a rekonštrukciou. Strop reštaurovaním nadobudol pôvodný vzhľad a pôvab. Práce realizoval kolektív reštaurátorov - akademický maliar Miroslav Šurin (zodpovedný reštaurátor), akad. maliar Jozef Dorica, akad. maliar Vojtech Mátnik a  akad. maliar Mário Flaugnatti. V júni 2002 sa pripravila závesná konštrukcia, aby mohol byť strop nainštalovaný.

Ďalšia etapa reštaurovania spočívala v čistení stien a odstraňovaní premalieb na freskách s predpokladaným ukončením do 30. novembra 2002.

Svojpomocne bol natretý šindľom pokrytý múr okolo kostola, do piesku bola položená kamenná dlažba pred vstupom do kostola dokončila sa nová sakristia, kde prebiehali práce čistenia stien, urobila sa nová omietka, položila sa dlažba a vymaľovalo sa. Pomocou firmy UNIMAT sa zapojilo plynové kúrenie. Zásluhou Františka Kotúľa sa dokončila elektroinštalácia, kostol ozvučili Milan Svitok a Milan Petráš z Prievidze, sklenou vatou sa zateplili povaly. Miroslav Lajtman vyrobil nové lavičky a dvere do sakristie. Staré lavice v lodi kostola už boli nepoužiteľné, zatiaľ ich nahrádzali stoličky.

6. decembra 2002 sa po piatich rokoch slúžila svätá omša v kostole sv. Mikuláša, i keď nebol ešte úplne obnovený. Chýbali lavice a oltár svätého Mikuláša, ktorý nebol dosiaľ zreštaurovaný. Na úplné dokončenie bolo potrebné získať ďalších päť miliónov korún.

Začiatkom septembra roku 2003 pokračovali renovácie na porubskom kostole. Dokončoval sa sanačný program v interiéri a obnovila sa omietka v podveží. Práce, ukončené koncom novembra, realizovali zamestnanci reštaurátorov. V tomto mesiaci sa takisto začalo s výrobou nových lavíc. Lavice by mali byť dokončené v apríli roku 2004 a budú kópiou pôvodných. 

V roku 2004 sa spravilo osvetlenie a elektrifikácia zvonov, ktorá uľahčila život zvonárom.

Nasledujúci rok sa obnovy dočkali aj vzácne fresky. Reštaurátori ich retušovali a miesta, ktoré už neboli viditeľné, dopĺňali farbou. Tieto práce sa však týkali len malieb v presbytériu a pokračovali až do roku 2008, kedy boli definitívne dokončené. Čo sa týka fresiek v lodi, ku koncu roka 2008 sa postavilo lešenie a začala sa reštaurácia.

V roku 2009 sa ukončili práce na obnove kostola a dnes ho môžeme obdivovať v plnej kráse. Náklady sa vyšplhali na takmer 332 000 eur, zatiaľ však nie sú konečné, ale táto pamiatka si takúto investíciu nespochybniteľne zaslúžila.